Kto som - môj príbeh 

Narodila som sa rodičom s veľkým vekovým rozdielom. Zrkadlili si svoje tiene a nevedeli inak. Ako dieťa mi do batohu vložili kamene, ktoré ma neskôr prevážili – a ja som spadla až na dno...

Trvalo mi päť rokov, kým som pochopila, že som dospelá a že môj život je naozaj v mojich rukách.
Veta "Som strojcom svojho šťastia" nesie v sebe celý náš život...

Bola som "dobré dieťa" – pomáhala som, vynikajúco sa učila, ničím nerobila rodičom starosti.
Suplovala som rodiča vlastnej sestre, starala sa o rodinu, prežívala všetko, čo sa v nej dialo.
Túžila som len po tom, aby ma rodičia ľúbili, aby ma pritúlili.
Táto základná potreba – bezpodmienečná láska – naplnená nebola... a tak som sa snažila, robila všetko možné, dúfajúc, že raz príde.

Neprišla.

A tak som ju hľadala všade:
v kamarátkach, tetách, ujoch, učiteľoch, partneroch... a neskôr vo vlastných deťoch.

Pri tom čakaní na lásku som si budovala vzdelanie: dve maturity, vysokú školu, doktorandské štúdium, pedagogické minimum a mnoho kurzov.
Dosahovala som úspechy: cena ministra, svetové ocenenie UNESCO...
A stále nič. Rozvod, sklamanie...
Až prišiel manipulátor, ktorý mi zobral aj posledné ilúzie o láske.

Chcela som zmeniť svet. Najprv rodičov.
Neskôr, v práci, som túžila po dobrých vzťahoch, priateľstve, rozvoji.
Mala som pocit, že musím zmeniť svet k lepšiemu.
Moja morálka – neklamať, nekradnúť – boli štíty, ktoré som niesla až na ministerstvo.
Bojovala som s korupciou, hrala som sa s ohňom.
A ten ma spálil. Padla som na samé dno.

Nehrať roly. Len byť. Pravdivo, celistvo, v sebe.
Nehrať roly. Len byť. Pravdivo, celistvo, v sebe.

Kto bol na vine?
Ja.

Nevybudovala som si hranice. Bola som obeť – v práci, vo vzťahoch, vo vlastnom živote.

Z dna sa však dá vstať.
A ja som mala šťastie.
Našla som v sebe intuíciu – kompas k tomu, kto som a prečo sa mi to všetko stalo.

Našťastie som stretla sprievodcov:
Katku Runu, Lucku Klapáčkovú, Janku Lepiešovú, Mab Jungu Miháľ, Akiu, Marcelu Berith...

Dnes viem, kto som.

Vyliečila som si traumy. Prevzala som zodpovednosť.
Vytvorila som si hranice.
Prijala samú seba – aj to, že ma iní neprijímajú.
Neodsudzujem. Ľúbim sa bezpodmienečne.
Uvedomujem si svoje ego aj to, kedy ma ovláda.
Nemám očakávania.
Robím chyby – ale prijímam ich a učím sa z nich.
Robím len to, čo ma púšťa.
Unášam sa intuíciou.
Väčšinu času som v pokoji a v láske – k sebe aj k druhým.
Teším sa z každého okamihu.
Neviem, čo je nuda, stereotyp či komfortná zóna.
Žijem pestrý, vedomý život v dôvere, že je o mňa postarané.

Dýchať ako žena, milovať ako matka, kráčať ako sprievodkyňa.
Dýchať ako žena, milovať ako matka, kráčať ako sprievodkyňa.

Veľkou výzvou bolo pustiť mojich synov do slobody – v dôvere.
Prinieslo nám to pokoj a rešpekt vo vzťahoch.

Mám svoje dary aj tiene.
Mnohé dary som získala práve vďaka svojmu životu.

Môj dar: synergia – spolupráca, súlad, harmónia, sila, bytie.
Moje tiene: dominancia, vynucovanie, slabosť, pýcha.

Keď sa pozriem späť – bol to nádherný, dynamický, pestrofarebný život plný dobrodružstva.

Každý deň pociťujem veľkú vďačnosť a radosť za to, čo žijem.
Vyrastala som v lone prírody – v Korytnici.
Prechádzky, hory, les, stretnutia s milovníkmi prírody...
Príroda mi ukázala nevídané.

Po celý život ma sprevádza láska k prírode.
Milujem hory – a ony milujú mňa.
Takmer každý deň chodím na prechádzky alebo behám.

Zdroje mojej energie:

  • Hory, les, príroda, zvieratá (najmä medvede)

  • Deti – moji synovia, ich hravosť a úprimnosť

  • Safira – moja psia duša

  • Priateľky a priatelia – kráľovné a králi

  • Humor, knihy, filmy

Sila nie je krik. Sila je rozhodnutie ísť ďalej. Aj výzvy sú súčasťou cesty k sebe.
Sila nie je krik. Sila je rozhodnutie ísť ďalej. Aj výzvy sú súčasťou cesty k sebe.
Láska, ktorá neviaže, ale drží pri zemi.
Láska, ktorá neviaže, ale drží pri zemi.