Muži to majú ťažké...

V mojom príspevku by som chcela vyjadriť vlastnú skúsenosť s vnímaním mužov. Nedávno som pomáhala kamarátovi, ktorý vyhorel a vďaka nemu som si uvedomila, aké ťažké to muži majú a pochopila som aj mužov, s ktorými som žila....

Pre spokojný život je dôležité žiť v autenticite, byť tým, kým naozaj sme, nepotláčať seba len preto, aby sme sa páčili iným, nemať očakávania, mať vlastné hranice, vymeniť "musím" na "chcem", starať sa prioritne o seba , robiť si radosť a ľúbiť...láska je zmyslom života.

Ako to však majú dnešní muži...

Mnoho chlapcov po narodení plní očakávania svojich rodičov, alebo starých rodičov....spoločnosť "očakáva", že muži budú úspešní, bohatí, šikovní a k tomu aj dobre vyzerajúci. 

Očakávania, ktoré formujú mužov od detstva. 

Maminy často chcú, aby boli od malička mužní, teda aby neplakali, aby boli priebojní medzi kamarátmi. Oteckovia chcú z nich mať športovcov, hudobníkov,....často im synovia majú plniť ich vlastné sny, lebo však oni si ich nemohli splniť, lebo na to nemali podmienky a podobne...

Strata identity a boj o uznanie. 

Dieťa - chlapec, vedel chvíľočku KTO SOM, lenže veľmi skoro túto skúsenosť stráca a potláča všetko po čom túži, aby plnil očakávania dospelých.

Vybudovať si rešpekt v škôlke, v škole, či v krúžku je pre chlapca náročné...konkurencia chlapcov napĺňajúcich sny dospelých je obrovská. Niekedy treba použiť šikovný jazyk, inokedy päste, či sa skrývať pred sebou samým. V športe je to extrém, radosť z pohybu sa často premieňa na naháňanie bodov zo súťaží, ustátie pozície, či frustrácia zo striedačky...pochvala a ani uznanie neprichádza a tak zvádzajú boj o prežitie v skupine, v kolektíve – v rodine, v škole, v krúžku...

KTO SOM, možne ešte tuším, ale predsa musím iným dokázať...a seba nesklamať....

Kto som a komu sa môžem zveriť?

Komu sa však zveriť? Môžem hovoriť o pocitoch, ako sa cítim doma, v škole, na tréningu, či na súťaži? Som milovaný? Viem, čo je bezpodmienečná lásku? Kde ju uvidím, na instagrame?

Začína ďalší boj, boj o pozornosť na sociálnych sieťach, vo virtuálnom svete...

Virtuálny svet ako útočisko. 

Ten má jednu veľkú výhodu, istú anonymitu, nemusieť čeliť tvárou tvár, dá sa zakryť za príspevok, či lajk...

Dospievanie a tlak spoločenských rolí. 

Neskôr začínajú hormonálne zmeny, dospievanie a boj o dievčatá...opäť sa treba prispôsobiť iným, mnohé dievčatá majú očakávania, lebo vyrastajú v podobných podmienkach a tiež nie sú samé sebou..."hrajú" rôzne role na slečny dokonalé.... a tej "dokonalosti" sa chlapci "musia" prispôsobiť....

Opäť potlačia to, čo je pre nich prirodzené....

Výber školy a života podľa iných.

Výber školy, či zamerania je často v rukách rodičov, či príde ortieľ od pedagógov... Ako zistí mladý človek, ktorý sa už dlhé roky potláča, kto je a aké sú jeho dary a jeho tiene?

A tak sú rozhodnutia o profesionálnom živote často opäť snami iných...

Mladý chlapec je v kolotoči očakávaní, často netuší ako komunikovať emócie, pocity, vzťahy....je vnútri stratený a navonok veľmi sebavedomý...

Dospel, je vyštudovaný, zamestnaný, zasnúbený, či ženatý a "musí" vytvoriť domov a "musí" byť úspešný, lebo z každej strany vidí tých, ktorí dosiahli tak veľa – v práci, v športe, v umení....

Ego a ilúzia úspechu. 

Celý život si budujeme vlastné EGO, učiteľa, ktorý nás dáva dole...ktorý nás učí, že tí ostatní za naše nešťastie nemôžu, že to, či budeme alebo nebudeme šťastní, je len a len v našich rukách. EGO u mužov, vyvoláva pocit sily, často je to klam, muž tým zakrýva nedostatok lásky.

Dospelý muž – úspešný navonok, stratený vnútri. 

Dospelý muž!? Už nevie KTO JE stratil sa v spleti očakávaní, fejkových vzťahov, tlaku v práci, bez svojich hraníc...možno príde choroba, úraz, rozvod, výpoveď a život sa chce o neho postarať...jeho intuícia sa po páde preberá on môže po veľmi dlhej dobe prísť na to KTO JE...

Niektorí muži ostávajú v rolách a hrách po celý život, možno sú navonok úspešní, či šťastní, vnútri ich však často trápi "samota"...Niekedy je ťažké pre tých, ktorí s nimi žijú spoznať ich pravú tvár, lebo už tak dlho hrajú a majú strach, že keď budú tým, kým naozaj sú, nebudú prijatí...

Návrat k sebe – pád ako začiatok. 

Ani nebudú...ak sa rozhodnú "Vrátiť k samým k sebe" , mnohé vzťahy sa rozpadnú, mnohí kamaráti odídu a chvíľku budú sami...samota nie je zlá, samota je príležitosť a oni ju dôverne poznajú. Preto majú svoje jaskyne, chaty, ryby, poľovačky, túry, posilňovne,....aby aspoň chvíľku mohli byť slobodnými...

Mnoho dnešných mužov, prehnanou starostlivosťou rodičov, ostávajú veľmi dlho deťmi...doprajme im dospieť a byť dospelými mužmi.

Pocta mužom.

Želám mužom slobodu...slobodu k sebe samým, vo vzťahoch, v práci, nech ste tým, kým ste, lebo takí ste pre nás potrební, príťažliví a dôveryhodní...

Mužská energia a ženský rešpekt. 

Muži majú v živote nenahraditeľnú rolu, mužská energia je symbolom rozumu, sily, odvahy, zručnosti, rozvahy, starostlivosti, ale i radosti, či humoru a zábavy...muži potrebujú uznanie, už od mala až po dospelosť, tak ako žena potrebuje pozornosť...

Byť sám sebou je voľnosť a láska...

Milí muži a milé ženy... 

Milí muži, otec, manžel, priateľ, kamaráti, boli, či ste veľkí učitelia...ďakujem Vám, že ste a že vďaka Vám, mám dnes veľký rešpekt a úctu k mužom a tým i k mojim synom a k vlastnej mužskej energii, ktorej doprajem byť vo mne plne autentická...

Milé ženy, milé matky, priateľky, manželky, buďme vďačné za mužov a prechovávajme k nim úctu a rešpekt, dávajme im uznanie už keď sú deťmi, dovoľme im plakať, či sa smiať a slobodne objavovať vlastné dary i tiene, podporujme to, čo ich baví a z čoho majú radosť, rešpektujme ich potrebu samoty, či kolektívu, ľúbme ich bezpodmienečnou láskou....

Uvedený blog je písaný na základe vlastných skúseností, uvedomení a súčasného vnímania.

V.S.A